
Konská hlava – Horsehead Nebula (Barnard 33)
Tmavý obrys koňa proti žiariacemu vodíku – jeden z najznámejších tvarov na nočnej oblohe.
Oblaky plynu a prachu, v ktorých sa rodia hviezdy – a pozostatky tých, ktoré už zanikli.

Tmavý obrys koňa proti žiariacemu vodíku – jeden z najznámejších tvarov na nočnej oblohe.

Dve hmloviny pri Alnitaku, najvýchodnejšej hviezde Oriónovho pásu.

Celá oblasť IC 1396 v Cefeovi – a v nej temný chobot, ktorý formuje svetlo hviezd.

Čelo prachového stĺpa, ktorý sa pod tlakom žiarenia pomaly rozpadá.

Hmlovina v tvare srdca, vyfotografovaná pod tmavou oblohou Polonín.

Rozpínajúca sa obálka hviezdy, ktorá vybuchla pred tisícmi rokov.

Tie isté noci pod oblohou, širší pohľad na pozostatok supernovy.

Oblak vodíka dlhý ako štát, podľa ktorého dostal meno.

Slabá reflexná hmlovina, ktorú osvetľuje Rigel z Oriónu.

Profil čarodejnice s väčším kusom okolitej oblohy.

Kvet z plynu, v ktorého strede svieti hviezdokopa.

Bublina, ktorú nafúkol vietor jednej mohutnej hviezdy na konci jej života.

Bublina od hviezdneho vetra vo vertikálnom zábere.

Kontinent z vodíka a prachu neďaleko Denebu.

Kontinent z plynu, tentoraz vo vertikálnom zábere.

Viac než 21 hodín svetla v Hubblovej palete.

Čarodejník tak, ako ho vidí farebná kamera – bez Hubblovej palety.

Dvadsať hodín expozície pre jednu bublinu plynu.

Slávne stĺpy z Orlej hmloviny – z vlastnej záhrady, nie z vesmírneho ďalekohľadu.

Piliere stvorenia vo vertikálnom zábere.

Takmer osem hodín svetla cez dlhoohniskový ďalekohľad – s ponechanými hviezdami.

Ten istý záber s hviezdami, vo vertikálnom formáte.

Celý prstenec zvyškov hviezdy, ktorá explodovala pred tisícročiami.

Najbližšia veľká pôrodnica hviezd, viditeľná aj voľným okom.

Pôrodnica hviezd v Orióne vo vertikálnom zábere.

Jedna z najbližších planetárnych hmlovín – nízko nad južným obzorom.

Posledný výdych hviezdy podobnej nášmu Slnku – tri hodiny a 45 minút svetla.

Dymový krúžok v Lýre – plynová obálka hviezdy na konci jej života.