Preskočiť na obsah

Galéria

Kurátorský výber z mojich snímok. Zobrazujú sa celé, bez orezania – tak, ako som ich spracoval.

Tmavý prachový oblak v tvare konskej hlavy pred oranžovo žiariacim pásom plynu; dole jasná modrobiela hmlovina a hviezdy.

Konská hlava – Horsehead Nebula (Barnard 33)

Tmavý obrys koňa proti žiariacemu vodíku – jeden z najznámejších tvarov na nočnej oblohe.

Široký záber: vľavo oranžová hmlovina s tmavými žilami pri jasnej hviezde, vpravo červený pás plynu s tmavou Konskou hlavou.

Plameň a Konská hlava – Flame and Horsehead Nebulae (NGC 2024, Barnard 33)

Dve hmloviny pri Alnitaku, najvýchodnejšej hviezde Oriónovho pásu.

Rozsiahla ružovočervená hmlovina s tmavými prachovými pásmi; v strede tenký tmavý výbežok so svetlým okrajom.

Sloní chobot – Elephant's Trunk Nebula (IC 1396)

Celá oblasť IC 1396 v Cefeovi – a v nej temný chobot, ktorý formuje svetlo hviezd.

Detail tmavého prachového stĺpa so svetlo ohraničeným okrajom na červenom pozadí plynu, s niekoľkými jasnými hviezdami na jeho čele.

Sloní chobot zblízka – Elephant's Trunk Nebula (IC 1396A)

Čelo prachového stĺpa, ktorý sa pod tlakom žiarenia pomaly rozpadá.

Červená hmlovina v tvare srdca s tmavým stredom a jasnejšími okrajmi na pozadí hustého hviezdneho poľa.

Hmlovina Srdce – Heart Nebula (IC 1805)

Hmlovina v tvare srdca, vyfotografovaná pod tmavou oblohou Polonín.

Oblúkovitá červená a modrá vláknitá hmlovina pripomínajúca medúzu, vľavo hore jasná oranžová hviezda.

Medúza – Jellyfish Nebula (IC 443)

Rozpínajúca sa obálka hviezdy, ktorá vybuchla pred tisícmi rokov.

Červené a modrozelené vlákna rozpínajúcej sa obálky hviezdy na hviezdnom pozadí, záber na šírku.

Medúza – Jellyfish Nebula (IC 443), širší záber

Tie isté noci pod oblohou, širší pohľad na pozostatok supernovy.

Dlhá pretiahnutá hmlovina v červených, oranžových a modrých tónoch pretínajúca hviezdne pole po uhlopriečke; hore jasná modrá hviezda.

Kalifornia – California Nebula (NGC 1499)

Oblak vodíka dlhý ako štát, podľa ktorého dostal meno.

Slabá sivomodrá hmlovina v tvare profilu tváre s otvorenými ústami na tmavom hviezdnom poli, hore jasná hviezda.

Hlava čarodejnice – Witch Head Nebula (IC 2118)

Slabá reflexná hmlovina, ktorú osvetľuje Rigel z Oriónu.

Slabá sivomodrá hmlovina v tvare profilu tváre s ostrým nosom, okolo nej husté hviezdne pole.

Hlava čarodejnice – Witch Head Nebula (IC 2118), širší záber

Profil čarodejnice s väčším kusom okolitej oblohy.

Okrúhla hmlovina v ružových a modrých tónoch s tmavou dutinou v strede a hviezdami vo vnútri.

Rozeta – Rosette Nebula (NGC 2244)

Kvet z plynu, v ktorého strede svieti hviezdokopa.

Oválna vláknitá hmlovina v ružových tónoch s tenkou modrou vonkajšou obálkou na červenkastom pozadí.

Polmesiac – Crescent Nebula (NGC 6888)

Bublina, ktorú nafúkol vietor jednej mohutnej hviezdy na konci jej života.

Ružovočervená bublina plynu s jemnými modrastými vláknami, záber na výšku.

Polmesiac – Crescent Nebula (NGC 6888), na výšku

Bublina od hviezdneho vetra vo vertikálnom zábere.

Veľká ružovočervená hmlovina pripomínajúca obrys severoamerického kontinentu s tmavým prachovým pásom vpravo dole.

Severná Amerika – North America Nebula (NGC 7000)

Kontinent z vodíka a prachu neďaleko Denebu.

Ružovočervený oblak vodíka v tvare severoamerického kontinentu, záber na výšku.

Severná Amerika – North America Nebula (NGC 7000), na výšku

Kontinent z plynu, tentoraz vo vertikálnom zábere.

Hmlovina v Hubblovej palete: zlaté a červené oblaky plynu s tmavými prachovými výbežkami okolo modrej dutiny plnej hviezd.

Čarodejník – Wizard Nebula (NGC 7380)

Viac než 21 hodín svetla v Hubblovej palete.

Červená hmlovina s tmavými prachovými výbežkami a hviezdokopou v strede, v prirodzených farbách.

Čarodejník – Wizard Nebula (NGC 7380), v prirodzených farbách

Čarodejník tak, ako ho vidí farebná kamera – bez Hubblovej palety.

Malá modrá guľovitá bublina plynu v strede tmavočervenej hmloviny, okolo hviezdne pole.

Bublina – Bubble Nebula (NGC 7635)

Dvadsať hodín expozície pre jednu bublinu plynu.

Tri tmavé stĺpy plynu a prachu vystupujúce zdola do modrej hmloviny so zlatými okrajmi a hviezdami.

Piliere stvorenia – Pillars of Creation (M 16)

Slávne stĺpy z Orlej hmloviny – z vlastnej záhrady, nie z vesmírneho ďalekohľadu.

Tmavé prachové stĺpy týčiace sa v modrastej a zlatistej žiare Orlej hmloviny, záber na výšku.

Piliere stvorenia – Pillars of Creation (M 16), na výšku

Piliere stvorenia vo vertikálnom zábere.

Prachové stĺpy Orlej hmloviny v modrozlatej žiare, posiate jasnými hviezdami.

Piliere stvorenia – Pillars of Creation (M 16), s hviezdami

Takmer osem hodín svetla cez dlhoohniskový ďalekohľad – s ponechanými hviezdami.

Prachové stĺpy Orlej hmloviny s množstvom hviezd, záber na výšku.

Piliere stvorenia – Pillars of Creation (M 16), s hviezdami, na výšku

Ten istý záber s hviezdami, vo vertikálnom formáte.

Široký záber na kruhový pozostatok supernovy: modré a červenohnedé vláknité oblúky na hustom hviezdnom poli.

Závoj – Veil Nebula (NGC 6960, NGC 6992)

Celý prstenec zvyškov hviezdy, ktorá explodovala pred tisícročiami.

Jasná hmlovina v ružových a modrých tónoch s hviezdami v strede; pod ňou menšia červená hmlovina.

Veľká hmlovina v Orióne – Orion Nebula (M 42)

Najbližšia veľká pôrodnica hviezd, viditeľná aj voľným okom.

Jasná hmlovina so svetlým jadrom a červenkastými a modrými oblakmi plynu, záber na výšku.

Veľká hmlovina v Orióne – Orion Nebula (M 42), na výšku

Pôrodnica hviezd v Orióne vo vertikálnom zábere.

Okrúhla planetárna hmlovina s modrozeleným stredom a červeno-oranžovým prstencom na tmavom pozadí s hviezdami.

Helix – Helix Nebula (NGC 7293)

Jedna z najbližších planetárnych hmlovín – nízko nad južným obzorom.

Oválna hmlovina s modrastým vnútrom a červenými okrajmi v tvare jablka zjedeného z dvoch strán.

Činka – Dumbbell Nebula (M 27)

Posledný výdych hviezdy podobnej nášmu Slnku – tri hodiny a 45 minút svetla.

Malý svetlý prstenec so zelenomodrým vnútrom a červeným okrajom uprostred tmavého hviezdneho poľa.

Prstencová hmlovina – Ring Nebula (M 57)

Dymový krúžok v Lýre – plynová obálka hviezdy na konci jej života.

Veľká naklonená špirálová galaxia s jasným žltkastým jadrom a tmavými prachovými pásmi, pod ňou menšia eliptická galaxia.

Galaxia v Andromede – Andromeda Galaxy (M 31)

Najvzdialenejší objekt, ktorý uvidíte voľným okom – a predsa naša susedka.

Veľká naklonená špirálová galaxia s jasným jadrom a dvoma menšími sprievodnými galaxiami.

Galaxia v Andromede – Andromeda Galaxy (M 31), z Banskej Bystrice

Naša susedka, tentoraz odfotená z domácej hvezdárne.

Špirálová galaxia pri pohľade spredu s rozvetvenými ramenami a modrými a ružovými oblasťami na hviezdnom poli.

Veterník – Pinwheel Galaxy (M 101)

Špirálová galaxia pri pohľade priamo zhora, 21 miliónov svetelných rokov ďaleko.

Špirálová galaxia pri pohľade zhora s modrastými ramenami a jasným jadrom.

Veterník – Pinwheel Galaxy (M 101), zblízka

Ramená Veterníka cez ďalekohľad s ohniskom takmer 2,8 metra.

Malá špirálová galaxia v strede tmavého hviezdneho poľa, záber na výšku.

Veterník – Pinwheel Galaxy (M 101), na výšku

Veterník v širokom poli krátkeho refraktora.

Tri galaxie na tmavom hviezdnom poli: dve naklonené špirály vľavo a jedna viditeľná presne z boku vpravo.

Trojica v Levovi – Leo Triplet (M 65, M 66, NGC 3628)

Tri galaxie, ktoré sa navzájom ovplyvňujú gravitáciou.

Tri galaxie v rohoch záberu – dve naklonené špirály a jedna viditeľná z boku s tmavým pásom prachu.

Trojica v Levovi – Leo Triplet (M 65, M 66, NGC 3628), detail

Trojica galaxií bližšie, so slabým prúdom hviezd pri galaxii z boku.

Tri galaxie vo vertikálnom zábere – hore galaxia z boku, dole dve naklonené špirály.

Trojica v Levovi – Leo Triplet (M 65, M 66, NGC 3628), na výšku

Trojica v Levovi vo vertikálnom formáte.

Oblúk desiatok malých eliptických a špirálových galaxií roztrúsených po tmavom hviezdnom poli.

Markarianova reťaz – Markarian's Chain (M 84, M 86)

Desiatky galaxií v jednom zábere – srdce kopy v Panne.

Reťaz eliptických a špirálových galaxií v tmavom poli, záber na výšku.

Markarianova reťaz – Markarian's Chain (M 84, M 86), na výšku

Galaxie kopy v Panne vo vertikálnom zábere.

Skupina jasných modrých hviezd zahalených do jemnej modrej hmloviny na tmavom pozadí.

Plejády – Pleiades (M 45)

Sedem sestier v modrom závoji – 11 a pol hodiny svetla.

Jasné modré hviezdy zahalené do modrého reflexného závoja, záber na výšku.

Plejády – Pleiades (M 45), na výšku

Sedem sestier vo vertikálnom zábere.

Zelená hlava kométy dole vpravo s dlhým tenkým zeleno-modrým chvostom tiahnucim sa šikmo cez celú snímku.

Kométa Lemmon – Comet Lemmon (C/2025 A6)

Návšteva z okraja slnečnej sústavy, október 2025.

Dve guľové hviezdokopy na tmavom pozadí – vľavo hustá a jasná, vpravo riedka a slabá.

Dvojica guľových hviezdokôp – Globular cluster pair (M 53, NGC 5053)

Dve staré hviezdne mestá vedľa seba, každé úplne iné.

Čiernobiela fotografia osvetlenej časti Mesiaca s tmavými moriami a množstvom kráterov na čiernom pozadí.

Mesiac

Mesiac tak blízko, že sa po ňom dá prechádzať pohľadom kráter po krátri.

Dorastajúci Mesiac s krátermi pozdĺž terminátora, záber na výšku.

Mesiac, na výšku

Ten istý Mesiac, otočený do vertikálneho formátu.

Úzky kosák Mesiaca vľavo hore s ostro vykreslenými krátermi pozdĺž hranice svetla a tieňa.

Kosáčik Mesiaca

Niekoľko dní po nove, keď krátery vrhajú najdlhšie tiene.

Celý disk Slnka v medenej farbe so zrnitou štruktúrou, tmavými vláknami a protuberanciami na okraji.

Slnko v svetle vodíka

Povrch Slnka, ako ho voľným okom nikdy neuvidíte.

Medený disk Slnka s tmavými vláknami, ktorý v dolnej časti zakrýva silueta konárov stromu.

Slnko za stromom

Chromosféra Slnka a obyčajný strom v jednom zábere.

Medený disk Slnka v svetle vodíka, z ktorého ľavú hornú časť zakrýva tmavý disk Mesiaca; dole siluety stromov.

Zatmenie Slnka 12. 8. 2026

Mesiac zakusnutý do Slnka, nízko nad obzorom.

Saturn s prstencami ako malý svetlý objekt v strede čiernej snímky; na disku planéty sú viditeľné jemné pásy.

Saturn 19. 8. 2023

Prstence, ktoré poznáme z učebníc, zachytené zo Zeme.

Saturn s naklonenými prstencami a pásmi na disku na tmavomodrom pozadí.

Saturn 13. 10. 2026

Prstence sa po rokoch znova otvárajú.

Jupiter ako svetlý disk s hnedastými pásmi oblačnosti v strede čiernej snímky; vľavo drobný svetlý bod.

Jupiter a mesiac

Najväčšia planéta slnečnej sústavy a pri nej drobný bod jedného z jej mesiacov.

Detail Jupitera vypĺňajúci takmer celú snímku: pásy oblačnosti, malý tmavý tieň na disku a svetlý mesiac pri pravom dolnom okraji.

Jupiter s tieňom mesiaca

Tieň mesiaca, ktorý práve prechádza po oblakoch Jupitera.

Výrez osvetlenej časti Mesiaca s krátermi na čiernom pozadí, vo formáte displeja telefónu.

Mesiac – tapeta na mobil

Mesiac z 5. septembra 2023 pripravený presne na displej telefónu.

Sivomodrý povrch Mesiaca s krátermi, ktorého okraj sa oblúkom stretáva s modrým pozadím.

Okraj Mesiaca na modrej oblohe

Krátery pri okraji Mesiaca v neobvyklých modrých tónoch.

Saturn s jasnými prstencami na čiernom pozadí.

Saturn 4. 9. 2023 (21:30)

Prstence a pásy oblakov z jedného večerného videozáznamu.

Saturn s prstencami v chladnejších, modrastých tónoch na čiernom pozadí.

Saturn 4. 9. 2023 (22:10)

O štyridsať minút neskôr, z ďalšieho videozáznamu tej istej noci.

Saturn s prstencami v strede čierneho poľa.

Saturn 19. 8. 2023, iné spracovanie

Tá istá noc ako pri prvom Saturne, iné spracovanie.

Saturn s prstencami videnými takmer z boku ako tenká čiara.

Saturn 18. 11. 2025

Prstence takmer z profilu – ako tenká čiara cez planétu.

Jupiter s výraznými hnedými pásmi oblakov na tmavom pozadí.

Jupiter 30. 11. 2025

Pásy oblakov najväčšej planéty slnečnej sústavy.

Jupiter so svetlými zónami a hnedými pásmi oblakov na čiernom pozadí.

Jupiter 4. 1. 2026

Jupiter na začiatku roka 2026, krátko pred opozíciou.

Malý Jupiter s pásmi oblakov a tri drobné body jeho mesiacov v čiernom poli.

Jupiter a jeho mesiace

Planéta a jej galileovské mesiace v jednom zábere.

Malý svetlomodrý kotúčik planéty Urán na tmavomodrom pozadí.

Urán – Uranus

Ľadový obor na okraji slnečnej sústavy ako drobný modrý kotúčik.

Celý oranžový disk Slnka so zrnitým povrchom, tmavými vláknami a svetlými aktívnymi oblasťami.

Slnko v H-alfa 10. 8. 2026

Celý disk Slnka dva dni pred zatmením.

Zrnitý povrch Slnka v H-alfa svetle zblízka, na ľavom okraji vyčnievajú malé protuberancie.

Okraj Slnka s protuberanciami

Chromosféra Slnka zblízka – každé zrnko je väčšie ako Slovensko.

Výrez slnečného disku v H-alfa svetle so zrnitým povrchom a tmavým pretiahnutým vláknom vľavo.

Slnko s tmavým filamentom

Tmavé vlákno plynu nad povrchom Slnka.

Zvislý pás Mliečnej dráhy nad tmavými kopcami a pokojnou hladinou zálivu, pri brehu modrá žiara vo vode.

Mliečna dráha nad Telašćicou

Naša galaxia nad chorvátskym zálivom, ďaleko od svetiel miest.

Nočná krajina s guľatým kríkom a stromami v popredí, nad nimi tmavomodrá obloha s hviezdami a niekoľkými stopami meteorov.

Perzeidy

Augustové padajúce hviezdy nad slovenskou krajinou.

Zelené a fialové pásy polárnej žiary nad zasneženou krajinou s dvoma tmavými chatami.

Polárna žiara nad Kebnekaise

Polárna žiara nad severským Švédskom, marec 2026.

Žiariaci pás Mliečnej dráhy na modrej nočnej oblohe nad palmami na pobreží ostrova.

Mliečna dráha nad Cozumelom

Jadro našej galaxie nad palmami mexického ostrova v Karibiku.

Mliečna dráha sa dvíha nad zalesnenými kopcami, v údolí svietia svetlá dediny.

Mliečna dráha nad Poloninami

Najtmavšia obloha Slovenska nad kopcami Polonín.